unes! – Krasť, unášať devy, keď rodičia ku sňatku nechcú privoliť, je ešte i dnes v Bulharsku v obyčaji, nielen u pospolitého ľudu, ale i v lepších triedach. Po čase-nečase obyčajne nasleduje smierenie s rodičami“ (s. 154); „Dajte šnúru s peniažkami – na šnúrke nastýkané peniažky (rubeta) nosia Bulharky v jednom i vo viac radoch okolo hrdla. Je to okrasa a často i hlavné bohatstvo mladej nevesty“ (s. 240); „Skoro vyveď deti, aby sa vycikali na modrý kameň. – Modrá skalica. Povera, že v takom prípade ľak deťom nezaškodí.“ (s. 18) a pod. V poznámkach sa nachádzajú aj komentáre ku geografickým reáliám, historickým udalostiam i osobnostiam spoločenského života. Stretáme sa tu aj s poznámkou S. Zacheja, ktorá dokumentuje jeho ťažkosti pri prekladaní: „Peno, mari – slovíčko zhusta používané, nepreložiteľné. Peno, mari, značí asi: hej, ty Peno!“ (s. 18). O tom, že pri preklade románu myslel na slovenského percipienta, svedčí poznámka k výrazu dielo: „staroslovanské: vrch. Tuším i na Slovensku vyskytuje sa toto slovo v podobnom význame“ (s. 478). S. Zachej teda v preklade ponechal pôvodné slovo dielo, domnievajúc sa, že keďže ide o staré slovanské slovo, bude zrozumiteľné aj v preklade. Z kontextu sa dá síce pochopiť význam vety Aha to tí psohlavci, čo sme ich videli, hej, na hentom diele, riekol jeden (s. 478), ale samej lexéme dielo by pravdepodobne nikto nepripisoval význam „vrch.“ 1.1. Výrazy nepreložiteľné, ktoré bolo vhodné v preklade zachovať a zároveň vysvetliť v poznámke. Napr.: „baj – dôverné oslovenie, baj, bajno, bratko“ (s. 10), „aga – titul dávaný pospolitejším, meštianského pôvodu ľuďom“ (s. 24), „choro – bulharský národný tanec, podobný srbskému kolu“ (s. 44), „pita – pagáč“ (s. 473), „banica – múčne jedlo, podobné našej ‚štrúdli’, plnené syrom alebo tlčeným mäsom“ (s. 204), „giveč – hovädzina alebo baranina na kúsky porezaná, smiešaná s rôznymi zeleninami a upečená v hlbokej hlinenej mise. Jedlo chutné, na Východe veľmi obľúbené“ (s. 102), „turšie – nakladané uhorky, kapusta, paprika a p.“ (s. 236), „mečeta – turecká modlitebnica“ (s. 212). Ide o skupinu výrazov, ktoré nemajú v slovenčine adekvátny ekvivalent, patria medzi slová tureckého pôvodu označujúce špecifické spoločenské vrstvy, prípadne príslušníkov odlišnej cirkevnej hierarchie či vierovyznania, alebo patria do skupiny slov označujúcich domáce bulharské reálie, spoločenské zvyky či špecifické národné jedlá. Zároveň pôsobia ako umelecký prostriedok na dokreslenie dobovej situácie na území Bulharska, ktoré bolo v tom čase pod bezprostredným tureckým a gréckym vplyvom, čo na mnohých miestach naznačuje v texte aj sám I. Vazov.29 1.2. Výrazy pôsobiace v preklade exoticky, ktoré bolo možné nahradiť slovenskými ekvivalentmi bez straty či zmeny pôvodného významu. Ide o názvy rodinných príslušníkov a príbuzenských vzťahov, napr.: „bačo – starší brat“ (s. 14), „kaka – staršia sestra“ (s. 60), „bulka – mladá nevesta, mladá žena“ (s. 63), „leľa – tetka“ (s. 225), „snašica – snacha, nevesta“ (s. 228). V texte tiež nachádzame výrazy, ktorých preklad sa objavuje namiesto vysvetlenia v poznámke, napr.: „Darvan ma! – turecky. Toľko čo: nehni sa s miesta!“ (s. 16), „Vaj chъnzъr-erif! – doslovne: ó, sviňa človek!“ (s. 25), „Aman! – Ach! Beda!“ (s. 26), „Anathema! – Prekliaty buď!“ (s. 80), „kišiš efendi – Kišiš, turecky: mních, tedy: pane mníchu“ (s. 119). 1.3. Výrazy, ktoré v prekladateľovom aktívnom slovníku natoľko zdomácneli, že nepokladal za potrebné nahrádzať ich príslušnými ekvivalentmi. Uspokojil sa len s ich vysvetlením v poznámke alebo v zátvorke. Z pohľadu slovenského percipienta však pôsobia cudzo. Napríklad: predstavený obce muchtár má v preklade synonymný bulharský výraz kmet (s. 234), nájdeme tu spojenie poďme do monastiera (s. 29) namiesto do kláštora, ďalej sú to slová a výrazy: „pantalony – t. j. nohavice západného strihu“ (s. 60), „popadijka – popova žena“ (s. 166), „sveštenik – vysvätený kňaz“ (s. 167), „obulčil – od bulo – svadobný závoj, obulčil – očepčil“ (s. 169), „Koleda – Vianoce“ (s. 203), „čitak – človek spustlý, trhan“ (s. 210), „osmanlim – turčin – mohamedán“
Spoločenskú situáciu vystihuje aj nasledujúci úryvok (s. 88): „Subka, riekni mi teraz, ktorý cár oslobodil Bulharov z jarma gréckeho? – Z tureckého jarma vysvobodil Bulharov ... začalo dievčatko mýlne. ... dieťa moje, riekni, ktorý cár ich oslobodil od gréckej poroby, a čo sa týče tureckej, najde sa cár, ktorý ich osvobodí... Subka zvolala zvonivým hlasom: Od gréckej poroby osvobodil Bulharov cár Asen a od tureckej osvobodí ich cár Alexander ruský!“
29

133