OZDRAVENÉ ZDRAVOTNÍCTVO V SLUŽBÁCH OBČANOV

3. STABILIZAČNÉ OPATRENIA

3. STABILIZAČNÉ OPATRENIA
3.1 Stabilizačné opatrenie znížili rast dlhu na polovicu
Cieľom stabilizačných opatrení, ktoré nadobudli účinnosť 1.6.2003, bolo zastavenie rastu dlhu a obmedzenie nadbytočnej spotreby. Tá sa prejavovala najmä vo vysokej konzumácii zdravotníckych služieb a liekov. Podľa metodiky WHO priemerný Európan navštívi lekára sedemkrát ročne, obyvateľ SR až 16-krát. Podľa ŠÚKL18) sme v roku 2003 zbytočne (a to ide iba o tie lieky, ktoré boli vrátené do lekární), vyhodili viac ako 42 ton liekov, ktoré boli predpísané, zaplatené, ale nikdy neboli užité19). Prvým stabilizačným opatrením bolo moderné vymedzenie pojmu zdravotná starostlivosť a definovanie tzv. súvisiacich služieb. Medzi ne zaraďujeme služby ako stravovanie, ubytovanie či doprava. Druhým novým prvkom bolo zavedenie platieb za návštevu lekára, za recept a za poskytovanie súvisiacich služieb. Tento krok zvyšuje finančnú spoluúčasť pacienta v systéme a svojou adresnosťou jemne presúva ťažisko na skutočných užívateľov zdravotníckych služieb. V budúcnosti môže byť výrazným stimulom pre znižovanie odvodového zaťaženia. Zároveň je dôležité podotknúť, že uvedené platby majú skutočne len symbolický charakter a v skutočnosti nehrozí riziko, aby si pacient v budúcnosti hradil extrémne vysoké náklady na liečbu. Dôvodom zavedenia poplatkov nie je ani tak snaha získať dodatočné zdroje, ako skôr úsilie obmedziť nadmernú spotrebu obyvateľstva a motivovať jednotlivca k zodpovednosti za vlastné zdravie. Systém zdravotníctva dostával v roku 2002 prostriedky na úrovni 6,4 % HDP, ale vzhľadom na široko definovaný solidárny balík, nereštrukturalizovanú ponukovú stránku a neprimerane vysokú finančnú ochranu spotrebúval prostriedky na úrovni 7,2 % HDP (Tabuľka 1). Občania majú pocit, že stabilizačné kroky sú namierené proti nim a očakávajú, že keď celý život platili zdravotné poistenie, tak by mali mať všetko zdarma. Chápeme ich otázky, ale musíme pravdivo odpovedať, že súčasné zdravotné poistenie vlastne ani nie je poistenie, že peniaze, ktoré do zdravotného poistenia zaplatili, už minul niekto iný a že súčasné finančné zdroje nestačia kryť nároky, ktoré majú voči zdravotnému systému. Niektorým občanom taktiež napadne otázka: Prečo za socializmu bolo zdravotníctvo zadarmo, a teraz v kapitalizme musíme začať platiť? Socialistický systém z dôvodu nedostatku zdrojov, ale čiastočne i z politických dôvodov, obmedzoval ponuku zdravotných procedúr, pričom prístup k nim bol riadený cez systém rodinkárstva a korupcie. V súčasnosti liečime oveľa účinnejšie, zavádzame nové technológie, liečebné postupy a liečime liekmi najmodernejšej generácie. Socialistický systém občanom odopieral najmodernejšie výdobytky zdravotníckej medicíny. O dramatickom vzostupe účinnosti liečby v transformačnom období svedčí aj výrazný rast stredného veku života (Tabuľka 5). Toto zlepšenie pripisujeme hlavne importu nových technológií a farmaceutickému prezbrojeniu a nie zásadnejším štrukturálnym zmenám ponukovej stránky systému.

Tabuľka 5

Stredná dĺžka života a prírastok strednej dĺžky života za jeden rok
Stredná dĺžka života Prírastok strednej dĺžky života za jeden rok
18)

Muži Ženy Muži Ženy

1960 68,3 72,8

1990 66,8 75,5 – 0,05 roka + 0,09 roka

2000 69,2 77,2 + 0,24 roka + 0,17 roka

Štátny ústav pre kontrolu liečiv 19) Koľko liekov sa vyhodilo doma, to sa zistiť ani nedá.

Zdroj: Kalkulácie MZ SR na základe údajov ÚZIŠ (Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky)

© Pre reformu zdravotníctva, 2004, www.reformazdravotnictva.sk

23