4 Až donedávna bolo Slovensko silne polarizovanou krajinou a všetky dovtedajšie voľby, vrátane tých za Československa, mali charakter „kritických“ volieb, v mnohom „osudových“ pre ďalší vývoj krajiny (spor o „demokratické pravidlá hry“, o integráciu Slovenska na Západ). V predchádzajúcich troch voľbách bola volebná účasť pomerne vysoká (1990 – 95,39%; 1992 – 84,20%; 1994 – 75,65%; 1998 – 84,24%; 2002 – 70,06%). Nič z vyššie naznačených čŕt (polarizácia spoločnosti; „osudovosť“ volieb; vysoká účasť) už v takej miere neplatilo pre voľby v roku 2006, v ktorých hlasovalo 54,67% voličov. Výsledky volieb, ale predovšetkým zloženie novej vládnej koalície na čele s víťaznou stranou Smer-Sociálna demokracia (Smer-SD) Roberta Fica za účasti dvoch menších strán, Slovenskej národnej strany (SNS) vedenej Jánom Slotom a Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) na čele s Vladimírom Mečiarom však spôsobili, že na rozdiel od situácie po voľbách v rokoch 1994, 1998 a 2002 sa tentoraz nedali tak ľahko odhadnúť dlhodobejšie následky volieb 2006. 3. Vnútropolitický vývoj Pokiaľ ide o vnútornú politiku, na jednej strane stoja tvrdenia, podľa ktorých výsledky volieb zásadne nenarušili „demokratický poriadok“, pričom populistické črty v rétorike i konaní víťaznej strany Smer-SD sa jej „zaradením do politického systému“ a účasťou na vládnutí môžu obrúsiť. Podľa Soni Szomolányi je jadro slovenského politického systému stabilizované.10 Príchod k moci strán zastupujúcich tých voličov, ktorí doposiaľ mali pocit, že strácali, „môže zvýšiť rozptýlenú podporu pre politický systém“ a prispieť k „širokému zakoreneniu demokratických pravidiel hry“. Voľby 2006 už teda „nepatrili k tým kritickým, v ktorých sa rozhodovalo o charaktere režimu a zahranično-politickom smerovaní Slovenska“. Na druhej strane však viacerí analytici pripomínajú problematické črty vývoja. Poukazujú na to, že „sociál-demokratizácia Smeru bola selektívna a neúplná a obmedzila sa prevažne na sociálno-ekonomickú oblasť“11, pričom k moci sa dostala garnitúra, ktorú nespájajú len socioekonomické názory: Smer-SD a SNS majú k sebe najbližšie aj na „autoritársko – liberálnej dimenzii“.12 V reakcii na predchádzajúcich osem rokov, keď Strana maďarskej koalície bola súčasťou vlády a zaslúžila sa o pomečiarovskú stabilizáciu demokracie a zakotvenie Slovenska v euroatlantických štruktúrach, predseda SNS Ján Slota rozpútal predvolebnú protimaďarskú kampaň, ktorá napokon viedla nielen k volebnému úspechu SNS, ale aj k jej účasti vo vláde13. Slota obviňuje SMK z nedostatočnej lojality k štátu, zo snahy dosiahnuť politickú autonómiu a opakovane požaduje zákaz politickej činnosti SMK, ktorá tieto obvinenia odmieta.14
10 Szomolányi, Soňa: The 2006 Parliamentary Elections and the Stability of Democracy in Slovakia. In: Bútora, Martin – Gyárfášová, Oľga – Mesežnikov, Grigorij – Skladony, Tom (eds): Democracy and Populism in Central Europe: The Visegrad Elections and Their Aftermath. Institute for Public Affairs, Bratislava 2007. 11 Pozri tiež Marušiak, Juraj: Fenomén strany Smer. Medzi „pragmatizmom“ a sociálnou demokraciou. Středoevropské politologické studie, č. 1, 2006 (www.cepsr.com./clanek.php?ID=258) 12 Orogváni, Andrej: Strana Smer – pokus o novú definíciu slovenskej ľavice. In: Mesežnikov, Grigorij – Gyárfášová, Oľga – Kollár, Miroslav: Slovenské voľby 2006. Výsledky, príčiny, súvislosti. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2006. 13 Kusý, Miroslav: Národnostné menšiny. In: Slovenské voľby 2006…, Bratislava 2006. 14 Peter Weiss, niekdajší Ficov kolega, bývalý predseda Strany demokratickej ľavice, v tejto súvislosti poukazuje na to, že je “pštrosou politikou“ Slotov vplyv bagatelizovať a tváriť sa, že problém neexistuje, keďže „dôležité je iba to, ako sa správa vláda a jej členovia“. Slota aj SNS „z grobianstva cynicky urobili základ marketingovej stratégie“. Podľa Weissa sa Slota stal veľkou zahraničnopolitickou záťažou pre Slovensko, ale najmä pre Smer-SD. Weiss, Peter: Dokedy bude škodiť? Sme, 18. 6. 2007. Slota sa pritom neobmedzuje iba na protimaďarské výroky; jeho častým terčom bývali aj Rómovia a homosexuáli. . Práve tieto vulgárne výroky nedávno zhodnotil ako “zlé” a “neprípustné” aj prezident Gašparovič.