Etnologické rozpravy 2/2005

Etnologické rozpravy 2/2005

vychádzkami (priestor pre realizáciu náučného chodníka), prípadne obohatením o ďalšie aktivity. Z hľadiska múzejníckeho nezostáva forma múzejnej prezentácie v žiadnom zo spomenutých prípadov v rovine „mŕtveho“ podania bez kontextu. Snúbi sa tu zachovanie originálneho (prostredníctvom originálnych hmotných dokladov skutočnosti) s autentickým (prostredníctvom situovania do autentického prostredia dielne). Oživenie výroby a možnosť aktívneho vstupu návštevníka do tohto procesu len umocní výsledok, spojenie s inými kultúrnymi aktivitami nepochybne prispeje k prezentácii regiónu, zviditeľneniu jeho daností a charakteru tak v rámci Slovenska ako i smerom k zahraničiu. Pozitívny výsledok takéhoto projektu je však podmienený nielen zabezpečením materiálnych predpokladov, ale najmä súčinnosťou všetkých zúčastnených inštitúcií. Materiálne zabezpečenie a následná prevádzka spočíva v prvom rade na obci. To samozrejme zahŕňa aj dobudovanie služieb, či už v súvislosti s odstavnými plochami pre dopravu alebo rozšírenie ubytovacích a stravovacích možností. Rovnako dôležitá je i účasť múzea, ktoré by zabezpečilo odbornú stránku projektu, teda scenár múzejno-prezentačnej časti vrátane spracovania sprievodného výkladu, ako i metodicko-odborné usmernenie v procese revitalizácie. Najvýznamnejší je však jeho prínos v prezentácii originálneho materiálu prostredníctvom muzeálií. Táto otázka súvisí nielen so zabezpečením expozičného riešenia, ale následne so zabezpečením optimálnych podmienok na uchovanie a ochranu kultúrneho dedičstva pri rešpektovaní legislatívnych zásad (fyzikálne, chemické i mechanické prostriedky ochrany). Netreba hádam pripomínať, že úspešné zvládnutie takéhoto projektu je závislé aj od správneho manažmentu, ktorého úloha najmä v oblasti kultúrneho rozvoja vo vedomí verejnosti trochu pokrivkáva za priemyselno-výrobnou sférou. A práve pre perspektívne úspešné riešenia i v tejto oblasti je veľmi dôležitá výchova kvalifikovaných odborníkov v oblasti muzeológie. Literatúra
BARÁTHOVÁ, N.: Farbiarstvo a modrotlač v Kežmarku. Kežmarok : Podtatranské múzeum 1998. 29 s. PAVELČÍKOVÁ, M. – FELBEROVÁ, M.: Modrotlač na Spiši. Levoča : Modrý Peter 1995. 15 s. VYDRA, J.: Ľudová modrotlač na Slovensku. Bratislava : Tvar 1954. 257 s. WAIDACHER, F.: Príručka všeobecnej muzeológie. Bratislava : SNM 1999. 477 s.

Postavenie múzeí v prírode v cestovnom ruchu
(tri zásadné nedostatky našej praxe) Jiří Langer

Kľúčové slová: múzeá v prírode, návštenícke programy, medziregionálna a medzinárodná spolupráca, cestovné agentúry. Keywords: open air museums, visitors programmes, interregional and international cooperation, travelling agencies The world travelling activities produced an extensive structure of programmes including package tours providing information, organized trackers´ travels, etc. 1. The programmes of our open air museums are limited to their corresponding regions and are, therefore, similar to one another. Interregional or international programmes are not carried out (e. g. visitors could be led across the Slovakian-Polish border in the Carpathians). 2. We do not know the interests of museum visitors because the museologic psychology applyning special methods is absent. Efective programmes for visitors according to the interests of the whole structure of visitor-types that is why were not able to realize. 3. The accumulation of tourists in the greatest European towns results from economic interests of international tourist industry. Under the pressure of this competition, our countryside open air museums can achieve success through direct contacts with foreign travelling agencies or by means of founding a special museum travelling agency.

Na rozdiel od múzeí v prírode ako neziskových inštitúcií obsahovo zviazaných s národnými a regionálnymi kultúrnymi tradíciami je dnešný cestovný ruch nadnárodnou podnikateľskou aktivitou uplatňujúcou určité nároky na všetky objekty, do ktorých posiela svojich klientov. Medzi tieto nároky patria kvalitné prístupové komunikácie od európskej diaľničnej siete alebo letiska, parkovisko, toalety, poskytovanie občerstvenia, hotelových služieb, spojových služieb a až v druhom rade informácií o navštívenom objekte najlepšie vo forme tzv. vedeckého centra s predajom elektronických informačných nosičov a možno aj odborných publikácií (nie veľmi suvenírov). Toto všetko sa formalizuje, schematizuje a štandardizuje. Aj keď sa mi tieto spriemyselňované formy nepáčia, som nútený ich porovnávať s našou súčasnou praxou. Mnohé príspevky na tejto konferencii ukazujú, že slovenské múzeá v prírode majú bohaté programy orientované na domácich návštevníkov a ich obľuba stúpa. Takže hlavný problém vidím v tom, ako sa zorientovať medzi obidvoma pólmi, 81

80