25 Druhý prípad sa naopak týka matky, ktorej súd nepriznal odškodnenie za usmrtenie jej plodu pri autonehode, ktorú nezavinila. Najvyšší súd sa musel vysporiadať s otázkou, či sa usmrtenie dieťaťa, ktoré sa ešte len má narodiť, môže považovať za trestný čin neúmyselného zabitia. Konštatovanie znelo, že nejde o uvedený trestný čin( a trestný čin voči plodu všeobecne). Súčasne však uviedol, že ochranu plodu zabezpečujú iné ustanovenia právneho poriadku, ale nevzťahujú sa na uvedený prípad.

Možno uviesť aj ďalšie existujúce názory na ľudský plod a jeho chápanie. Obdobne ako vyššie uvedené teórie vychádzajú z konštatovania, že človek vznikol v procese evolúcie. Keďže má s ostatnými živými tvormi spoločnú významnú časť svojho historického vývoja, vplývajú naň rovnaké biologické pravidlá ako všetky mnohobunkové unitárne organizmi. Keď sa spoja predpoklady vzniku

mnhobunkového organizmu v tele matky – zygota, spermia s vajíčkom a začne sa proces delenia buniek, je to jedinec rovnocenný s jedincom akéhokoľvek iného druhu mnohobunkového unitárneho organizmu. Obdobne ako vyššie uvedené teórie je nezodpovedaná, a podľa súčasnej úrovne naďalej nezodpovedateľná otázka, kedy vzniká ľudský jedinec a kedy ľudská individualita. Podľa niektorých odborných názorov dochádza k premene plodu na ľudského jedinca okolo 26. týždňa od počatia. Za kritérium vzniku človeka považujú niektorí odborníci obdobie začiatku elektrickej aktivity mozgu spolu s tvrdenou slutočnosťou, že pred touto hranicou nedokáže súčasná medicína udržať plod pri živote mimo maternice. Odporcovia k týmto skutočnosťiam úspešne argumentujú, že hranica viability (schopnosti dieťaťa prežiť mimo prirodzeného prostredia maternice) sa posunula na 20 týždňov po počatí. Pri pokusoch merania elektrickej aktivity mozgu sa s rastom technickej presnosti a použitia nových metód posunula hranica zaznamenania elektrickej aktivity mozgu už od 40 dní po počatí. Ak sa zvolí pre uskutočnenie interrupcie vo vzťahu určenia času prechodu plodu na človeka, ako rozhodujúca niektorá z vyššie uvedených možností - elektrická aktivita mozgu alebo viabilita, vznikne množstvo otázok, na ktoré bude potrebné odpovedať. Medzi ne bude patriť : Aký status budú mať neviabilné ľudské organizmy, ktoré nemajú mozog tak vyvinutý, aby v ňom prebiehali elektrické impulzy? Ako sa