Entomologie

lipkavcové Galio sylvatici-Carpinetum (Maglocký, 1997), k biotopom zaujímavým pre veľkú skupinu teplomilného a suchomilného hmyzu treba zaradiť aj slnku exponované xerotermy. Sledované územie ostáva pod drobnohľadom zoológov už niekoľko desaťročí. Počiatky výskumu strapiek (Thysanoptera) v NPR Devínska Kobyla siahajú až do 50-tych rokov 20. storočia, kedy niekoľko faunistických údajov publikoval Pelikán (1951, 1952). Dôležité informácie priniesla o 20 rokov neskôr aj diplomová práca Dobrovodskej (1973). Zatiaľ najkomplexnejší prehľad prezentoval v tomto zmysle Fedor (2005) v rámci rozsiahlej monografie o faune sledovaného územia (Majzlan et al, 2005). Odber thysanopterologického materiálu prebehol na prebiehal počas vegetačného obdobia (V – X) rokov 2000 a 2001 metódou oklepávania a otriasania vegetácie, smýkania bylinného porastu a individuálneho odberu z kvetov. Študijný materiál zahrnul zástupcov 44 druhov z čeľadí Aeolothripidae, Thripidae a Phlaeothripidae, vrátane dominantných Limothrips denticornis (29,2 %) a Thrips viminalis (17,6 %). Väčšina zistených druhov (97,7 %) sa vyskytovala len alebo aj na xerotermných stanovištiach, len jediný druh Dendrothrips saltarix bol pozorovaný výlučne v lesnom biotope, resp. v jeho ekotóne. Na trávach boli zaznamenané viaceré graminikolné druhy rodov Aptinothrips, Chirothrips a Limothrips ale aj Stenothrips graminum, na kvetoch florikolné strapky, napríklad Aeolothrips intermedius a Anaphothrips euphorbiae. Arborikolné stratocenózy na duboch boli okrem iného tvorené aj druhmi Aeolothrips melaleucus, A. versicolor, Dendrothrips saltatrix, Haplothrips kurdjumovi, na vŕbe Thrips viminalis, na jaseni Dendrothrips degeeri a Dendrothrips ornatus. Väčšina zaznamenaných druhov patrí medzi fytofágne organizmy, výnimku tvoria len niektoré predátory, napríklad Aeolothrips albicinctus a A. versicolor, ktoré sa živia najmä roztočmi (Acarina), pavšami (Psocoptera) alebo vajíčkami hmyzu. Biomonitoring výskytu vážky jasnoskvrnné Leucorrhinia pectoralis (Odonata) na důlních poklesech Karvinska HARABIŠ F. & DOLNÝ A.
Katedra biologie a ekologie, PřF OU, Ostrava

Vážka jasnoskvrnná Leucorrhinia pectoralis je ve většině zemí západní a střední Evropy řazena mezi silně až kriticky ohrožené druhy. Patří mimo jiné k evropsky významným („naturových“) druhům, uvedeným v Přílohách II Směrnice Rady 92/43/ES o stanovištích a také k přísně chráněným druhům v Přílohách II „Bernské“ úmluvy. Mizení tohoto druhu je převážně konsekventem zániku vhodných stanovišť v důsledku antropogenní činnosti, zejména slatinných biotopů nižších poloh. Může být proto překvapujícím zjištěním, že aktuálně je u nás nejvíce 82