K NIEKTORÝM PROBLÉMOM DÔCHODKOVEJ REFORMY Výška odvodov na dôchodkové poistenie je dnes na Slovensku jedna z najvyšších v rámci krajín OECD. Po dôchodkovej reforme percento odvodov ešte vzrástlo z 28% na 28,75%. Podiel odvodov zo mzdy zamestnanca sa zvýšil zo 6,4% na 7% (tab.1). Došlo tiež k zvýšeniu maximálneho vymeriavacieho základu na výpočet odvodov z pevnej sumy 32 000 Sk na trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Znižovanie odvodov je významný stimul pre zlacnenie pracovnej sily, tvorbu nových pracovných miest a rast zamestnanosti, čo môže mať dopad na zvýšenie počtu poistencov a tým aj príjmy Sociálnej poisťovne. Tab. 1 Poistné od 1. januára 2005 v % Zamestnanec Poistné odvody
Zdravotné poistenie Nemocenské poistenie Starobné poistenie Invalidné poistenie Poistenie v nezamest. Rezervný fond Garančné poistenie Úrazové poistenie 4 1,40 4 3 1 13,40 Zamestnávateľ 10 1,40 14 3 1 4,75 0,25 0,80 35,20 SZČO 14 4,4 18 6 Dobrovoľ. 4,75 47,15

Celkom
Zdroj: MPSVaR SR

Z porovnania s doterajšími členskými štátmi EÚ, okrem Spolkovej republiky Nemecko a Fínska, jednoznačne vyplýva, že garantovanie minimálneho starobného dôchodku je v ich podmienkach bežnou praxou. Náš súčasný systém dôchodkového poistenia s takouto garanciou nepočíta. Oproti predpokladu, že do druhého piliera vstúpi cca 50% z ekonomicky aktívneho obyvateľstva, sa už v súčasnosti ukazuje, že to môže byť 60-70%. Ďalšou skutočnosťou je, že o desať rokov budú do dôchodkového veku vstupovať silné populačné ročníky, čo bude znamenať veľký príliv dôchodcov do prvého priebežného systému. Na druhej strane odliv prostriedkov zo Sociálnej poisťovne na osobné účty poistencov sa predpokladá okolo 10 miliárd a v nasledujúcich rokoch sa očakáva ďalší rast. Vyvstáva tu otázka, aký to bude mať dosah na verejné financie, dokedy postačia štátne aktíva z privatizácie na prefinancovanie deficitu prvého priebežného piliera. Penzijná reforma priniesla veľké rozdiely medzi starými a novými dôchodkami. V novom reformovanom štátnom dôchodkovom systéme majú občania nárok na vyššie dôchodky ako tomu bolo v predchádzajúcom systéme. Miera náhrady mzdy, vyjadrujúca aký vysoký dôchodok bude občan poberať v pomere k jeho predchádzajúcej hrubej mzde, sa reformou zvýšila z cca 42% na 50%, čo môže spôsobiť v najbližšom období finančné problémy Sociálnej poisťovní (tab. 2). V pôvodnom systéme dôchodkového zabezpečenia výška dôchodku len v nízkej miere závisela od výšky príjmu občana, dôchodok sa vymeriaval z priemerného mesačného zárobku v piatich zárobkovo najlepších rokov za posledných desať rokov pred rokom nároku na dôchodok, okrem toho bola výška priemerného mesačného zárobku redukovaná. Išlo v podstate o tzv. solidárny dôchodkový systém s pomerne malými dôchodkovými rozdielmi medzi dôchodcami. V novom systéme výška dôchodku závisí od výšky príjmu poistenca, dĺžky dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ide o tzv. zásluhový dôchodkový systém. V dôsledku uvedeného vznikla situácia neodôvodnene veľkých rozdielov vo výške dôchodku priznaných v krátkom časovom odstupe. Túto skutočnosť ešte znásobuje existujúci systém valorizácie dôchodkov.

185