forum_2_2006.qxd

9/20/2006

10:52 AM

Page 43

inému. Matky starajúce sa o svoje malé deti sú tu na prvom mieste, no nemenšiu, hoci inú úlohu zastávajú aj otcovia. Moderný rodinný a pracovný život, našťastie, stále viac zohľadňuje rolu otcov, ktorí sa doma venujú deťom, a moderní otcovia zasa túžia stráviť so svojimi deťmi oveľa viac času, ako bolo tradíciou. Je potrebné, aby pracovný čas bol zlučiteľný s rodinným životom – nemožno každý večer dlho do noci pracovať a súčasne byť rodičom. Ďalší predpoklad katolíckeho feminizmu sa týka koncepcií moc verzus služba. Za dobre urobenú prácu sa pokladá práca, ktorá je dobre vykonaná nielen z profesionálneho hľadiska, ale aj s dobrým zámerom. „Úspech“ práce sa týka jej zložiek v kresťanskom etickom zmysle. Slúžiť druhým je šľachetnejšie a kresťanskejšie než slúžiť vlastným záujmom. Z tohto hľadiska sa katolícky feminizmus úplne odlišuje od súčasných feministických prúdov. Tiež je tu jasné, že práca ako služba učiní prácu v rodine mimoriadne hodnotnou a významnou. Pri takomto pohľade na vec je práca čímsi viac než len súborom splnených úloh – znamená aj spoluprácu a spoločenstvo s druhými. Vďaka vzdelaniu sú ženy dnes zastúpené vo všetkých profesiách, a tak je to aj dobré.

Záver

Mníšske pravidlá od Joannikija Baziloviča. Originál sa nachádza v Užhorode, digitalizovaná kópia je súčasťou databázy cyrilských a latinských pamiatok v SÚJS SAV.

sa zanedbáva výnimočný význam rodiny. Pokiaľ však všetko závisí od rodiny – dobrí občania, dobrí zamestnanci, sám morálny základ spoločnosti a politiky – potom takýto postoj určite nie je správny. Doceniť kľúčovú úlohu materstva možno len vtedy, ak sa rodina uzná doslova za „základnú jednotku“ spoločnosti, za jej stavebný kameň. Súčasná politika Západu je však tomu značne vzdialená. Keď nórski kresťanskí demokrati navrhli vyčísliť, koľko stojí 50-percentná rozvodovosť vzhľadom na ochorenia a výdavky iného druhu súvisiace s rozpadom manželstiev, okamžite ich obvinili z toho, že diskriminujú rozvedených, robia ich zodpovednými za to, za čo

nemôžu, pýtajúc sa, či sú vari rozvedení ľudia menej významní pre blaho spoločnosti než tí, ktorí ostali žiť v manželstve. Vari by niekto mohol povedať, že ich deti sú menej šťastné či vyrovnané? A preto sa už o rodine nehovorí v zmysle jej definície v deklarácii OSN a súčasná neutralita zo strany štátu vo väčšine krajín západného sveta znamená asi toľko, že koncepcia rodiny ako politicky i právne relevantná kategória je čoraz viac na ústupe. Jedným z ústredných princípov katolíckeho feminizmu je však to, že rodina je na prvom mieste v rebríčku osobných i spoločenských priorít. Preto prácu súvisiacu s privádzaním detí na svet a s ich výchovou nemožno prirovnať k ničomu

V článku som využila priestor na to, aby som sa len v niekoľkých bodoch zmienila o tom, ako vyzerá odlišná forma feminizmu – tá, ktorá vychádza z katolíckej antropológie. Často mi zišlo na um, že v súčasnosti sa väčšina komentárov a kritík týkajúcich sa úlohy žien v katolíckej cirkvi dopúšťa toho istého omylu, ako to býva pri kritike rodiny zo strany feministiek: pokiaľ človek stavia na moci ako na základnom predpoklade, potom je odsúdený na omyl. Pre katolíka je ťažké a zároveň výzvou práve to, že má prijať a žiť požiadavku sebaobetujúcej lásky, a pritom pochopiť, že práve toto je tá sila, o ktorej hovoril a o ktorej nás učil náš Pán. Táto požiadavka sa prirodzeným spôsobom rovnako vzťahuje na obe pohlavia; pritom rozdiel medzi pohlaviami nemá nič spoločné s potrebou pochopenia tejto požiadavky a žitia podľa nej. Ako sa však hovorí v tomto liste, ženy sú pri uplatňovaní tejto požiadavky osobitne zvýhodnené vzhľadom na im dané privilégium odovzdávať život, keď privádzajú na svet deti a starajú sa o ne v ich bezbrannosti.
Článok bol pôvodne napísaný pre Osservatore Romano a publikovaný dňa 10. novembra 2004. V našom časopise ho uverejňujeme s láskavým súhlasom autorky.

Z angličtiny preložila Denisa Viteková.

NA AKTUÁLNU TÉMU

2 2006

FORUM
SCIENTIAE ET SAPIENTIAE

43