■
KORZO MICHAlA lUKÁČA

BRATISlAVA

Pozemky za facku!
dokončenie zo strany 1) dzajú na tomto území. Mesto by sa naopak malo stať vlastníkom 90 hektárového územia v lokalite Janíkovho dvora. Vedenie mesta výmenu a predaj zdôvodnilo potrebou získania pozemkov pre výstavbu nosného dopravného systému, ako aj depa a obratiska pre električky. Pozemky, ktoré spoločnosť od Bratislavy kúpi, sčasti zasahujú aj do 10-hektárového pozemku, ktorý sa magistrát minulý rok pokúšal neúspešne predať prostredníctvom ponukového konania. Prvé zrušili pre administratívne nedostatky pri prijímaní ponúk, druhé zasa pre rozhodnutie poslancov na októbrovom zastupiteľstve, že do decembrových komunálnych volieb nebudú rozhodovať o predaji nehnuteľného majetku. Na prvý pohľad problematická transakcia, ktorú pred rokovaním zastupiteľstva neprerokovali na mestskej rade, získala parádnu väčšinu. Za schválenie výmeny a predaja hlasovalo 72 zo 75 poslancov. A to napriek miestami búrlivej diskusii, kedy napríklad nezávislému poslancovi Petrovi Beňuškovi chýbala pri návrhu finančná analýza, Pavol Baxa z KDH zasa navrhol, aby sa v budúcnosti plánovalo kupovanie pozemkov skôr, ako stúpne ich cena. Nakoniec však prekvapujúco vysvitlo, že všetkým záleží hlavne na ďalšom rozvoji mesta a blahu cestujúcej verejnosti. Proti nebol dokonca starosta Petržalky Milan Ftáčnik, ktorého mestská časť predaj neschválila a na schválenie bola potrebná trojpätinová väčšina hlasov. A to aj napriek tomu, že sám primátor Andrej Ďurkovský priznal, že nešlo o najvýhodnejšiu ponuku. „Iná možnosť nebola,“ povedal primátor s tým, že ak by mesto nemalo vysporiadané pozemky, nemohlo by rokovať o spolupráci so štátom pri výstavbe električky do Petržalky. Výhodnosť transakcie ešte pred jej schválením prostredníctvom tlačovej agentúry SITA spochybnila finančná skupina Penta, ktorá ústami jej hovorcu Martina Danka vyčíslila stratu mesta na tomto kšefte na približne 300 miliónov Sk. Práve táto spoločnosť sa v minulom roku uchádzala o časť územia na nábreží Dunaja. Ďalším hráčom, ktorý prejavil záujem o pozemky bola aj firma HB Reavis, ktorá chcela územie získať ako kompenzáciu za zníženie Aupark Tower. Ešte pred odobrením predaja a výmeny pozemkov poslanci schválili memorandum o spoločnom postupe pri výstavbe koľají pre železnicu a električku na území Bratislavy. Podľa neho by malo mesto, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a Železnice SR spoločne vybudovať železničnú trať. To všetko v rámci projektu transeurópskych dopravných sietí TEN-T 17, ktorý prepojí Paríž, Štrasburg, Štutgart, Viedeň a Bratislavu a trať pre nosný dopravný systém Bratislavy. Mesto zrekonštruuje Starý most a postaví koľajnicovú trať od Šafárikovho námestia po Bosákovu ulicu, od Bosákovej po Janíkov dvor bude výstavba združenou investíciou mesta a ŽSR. Trať má byť duálna s rozchodom 1000 aj 1435 milimetrov. Od Bosákovej po stanicu Bratislava Filiálka (niektoré plány počítajú so vznikom novej hlavnej stanice) podľa schváleného memoranda štát do roku 2015 vybuduje podzemný tunel, prvá zastávka na ľavom brehu Dunaja by mala byť na Dostojevského rade. Po dobudovaní tunela by mali na celej trati premávať nielen vlaky, ale aj električky. Výstavba rýchlodráhy pre električku a nákup nízkopodlažných vozidiel bude stáť približne osem miliárd korún. Trať rýchlodráhy by mala viesť z Janíkovho dvora na juhu Petržalky popri Draždiaku, cez Háje, Bosákovu, Einsteinovu a Viedenskú cestu a cez Dunaj Starom moste na Šafárikovo námestie. Michal lukáč

Rozdiely medzi ľavičiarmi
Bratislavské mestské časti majú po posledných komunálnych voľbách veľa nových starostov. Ťažko sa dýcha hlavne tým, ktorí od voličov vyfasovali zastupiteľstvá zložené prevažne z poslancov zastupujúcich opačný politický tábor. Stalo sa to v Karlovej Vsi, Ružinove, či Petržalke. Ide o súboj starostov hlásiacich sa k ľavici s pravicovými poslancami. Niektorí tento súboj zvládajú, niektorí nie. Ružinovský smerista Drozd dostáva jeden úder za druhým od koalície SDKÚ-DS a KDH a podobný scenár sa črtá aj pre jeho stranícku kolegyňu Hanulíkovú v Karlovej Vsi. Inak je to v Petržalke. Človek nemusí byť géniom a tobôž nie prívržencom starostu Ftáčnika, aby si nevšimol, že ako jediný víťazný nominant Smeru vie hrať hru s názvom politika. Má proti sebe mašinériu, ktorá ho môže kedykoľvek prevalcovať. Nič vážne sa však nestalo. Politika je aj o skúsenosti. A tej má Ftáčnik dosť.

Poslanci rozhodli. Pozemok pod obľúbenou a pre niektorých lepšie situovaných Bratislavčanov aj kultovou reštauráciou Au Café zostane v majetku mesta. Zástupcom verejnej obchodnej spoločnosti Olympia tak zatiaľ klapli zuby naprázdno. Na zasadaní mestského zastupiteľstva sa ozývali kritické hlasy smerom k predaju hlavne preto, lebo vraj nie je zaručené, že budova Au Café zostane aj naďalej unikátnym priestorom, ktorý dlhé roky vytvára dobrú atmosféru na pravej strane Dunaja. Bez ohľadu na to, že spoločnosť, ktorá sčasti patrí rodine bývalého župana Ľuba Romana reštauráciu prevádzkuje. Poslancom pravdepodobne už spomínaná spoločnosť leží v žalúdku. Je totiž viac-menej nereálne, že by po predaji budovu zbúrali a vyrástla by tam nejaká iná budova.

Nemajú ich radi?

Tá správa vyzerá priam neuveriteľne. Po rokoch zaháľania konečne opravia schátraný bratislavský hrad. A čo je ešte neuveriteľnejšie, 50 miliónmi prispeje aj vláda, ktorá sa tvári, že škrtá výdavky všade, kde sa len dá. Celková oprava však bude stáť pravdepodobne až miliardu alebo aj viac. Zodpovednosť za jej minutie však nesú tí, ktorí hrad za socializmu nekvalitne opravili. A pokazili nevhodnými prvkami. Tie však koniec koncov môžeme vidieť všade okolo seba. Výsledkom rekonštrukcie paláca má byť reprezentatívna pamiatka s novými priestormi, moderným vybavením, lahodiaca oku našincov i turistov. Škoda len, že nie je možné opraviť všetky tie paškvily, ktoré nám obdobie socializmu zanechalo na našich uliciach v i hlavách.

Oprava opravy

Materiál do zastupiteľstva: Poslancom pri hlasovaní mala pomôcť aj táto mapka.

Zdroj: Magistrát HLMSR F0033

inzercia

Rýchlosť akou v Bratislave rastú nové a nové budovy, je ohromujúca. Ohromujúcou je však aj rýchlosť, akou mizne zo zemského povrchu kedysi neodmysliteľná súčasť koloritu hlavného mesta – vinohrady. Všetci dobre vieme, že vývoj je v tejto oblasti nezastaviteľný a ekonomický rozmach metropoly je spojený aj s rozmachom stavebníctva. A na pozemkoch chce zarobiť hádam každý. Aj na pozemkoch, ktoré sú, alebo ešte donedávna boli klasifikované ako poľnohospodárska pôda. Nakladanie s vlastným majetkom nemožno zakázať nikomu. Mohlo by sa však nájsť niekoľko „osvietených“, ktorí by vedeli povedať, kde treba a kde netreba stavať. Kde je to vhodné a nielen výhodné. Vinohrady zmenené na ulice nám raz môžu chýbať.

Koniec vinohradov

Pozvánka
ISTROPOLITAN Vás pozýva na verejnú diskusiu na tému

Ako ovplyvní náš život vstup do Schengenského priestoru?
Podujatie sa uskutoční 21. marca 2007 o 17:00 hod. na palube Twin City Liner na Rázusovom nábreží v Bratislave v spolupráci s Hans Seidel Stiftung. Účasť je potrebné vopred telefonicky nahlásiť v pracovných dňoch od 10:00 - 15:00 hod. v redakcii ISTROPOLITAN na tel. čísle 0914 200 200.

■ 7. marec 2007