pozemkové úpravy vykonávajú z dôvodov uvedených v § 2 ods. 1, písm. a), c), d) e) a f) zákona o PÚ nariaďuje ich príslušný OPÚ. Ak sú pozemkové úpravy nariadené z týchto dôvodov, nie je možné podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o nariadení pozemkových úprav (§ 8 zákona o PÚ), proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 8a zákona o PÚ sa nemožno odvolať, k schváleniu projektu pozemkových úprav nie je potrebný súhlas účastníkov, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú nariadené pozemkové úpravy. Predmetom pozemkových úprav sú všetky pozemky v obvode projektu pozemkových úprav. Nakladanie s nehnuteľnosťami zásadne patrí vlastníkovi. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Pozemkové úpravy sa vykonajú najmä, ak: je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou zákona, došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav (§ 3), má dôjsť k investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné podmienky v obvode pozemkových úprav alebo jeho ucelenej časti, je to potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií krajiny a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny, ekologickej stability

má dôjsť k obmedzeniu poľnohospodárskej alebo lesnej výroby z dôvodu vyhlásenia ochranných pásiem, chránených území alebo z iných dôvodov, sa v katastrálnom území vyčlenilo do bezplatného dočasného náhradného užívania viac ako 25 percent výmery poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou zákona V čase prijatia zákona sa predpokladalo, že z uvedeného dôvodu budú vykonané PÚ postupne v jednotlivých kat. územiach na celom území republiky. Vychádzalo sa z poznania, že v dôsledku dlhodobého, veľmi rozmanitého historického vývoja spoločnosti, poznačila pozemkové vlastníctvo vysoká miera neusporiadanosti. Tento stav je charakterizovaný vysokou rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva, neúplnosťou a nedokonalosťou jeho evidencie, obtiažnosťou identifikácie pozemkov v teréne následkom zrušenia vlastníckych hraníc pozemkov z dôvodu veľkoplošného obrábania pozemkov poľnohospodárskymi podnikmi, odtrhnutím prevažnej väčšiny vlastníkov pozemkov od predmetu ich vlastníctva, značným rozsahom tzv. nedoložených vlastníckych vzťahov a pod.. Vlastnícke pomery k pôde prešli počas historického vývoja spoločnosti mnohými premenami. Podstatnou mierou ich zasiahli pozemkové reformy. Prvá pozemková reforma so zákonmi: a) záborový zákon č. 215/1919 Sb., b) prídelový zákon č. 81/1920 Sb. a c) náhradový zákon č. 329/1920 Sb.