životnej spokojnosti a s fundamentalizmom vidno, že náboženský fundamentalizmus súvisí slabo, avšak signifikantne kladne s vysokým hodnotením vlastných životných podmienok (r = 0,25*). Na konkrétny vzťah sa možno v intenciách vymedzenia náboženského fundamentalizmu pozerať i tak, že čím je religiozita človeka fundamentalistickejšia, čím viac verí, že patrí do vyvolenej skupiny ľudí, ktorá má špeciálny vzťah s Bohom, ktorá je špeciálne povolaná do boja so satanom a pod., tým viac je spokojný s tým, čo má, s podmienkami, v ktorých žije. Práve v týchto konkrétnych podmienkach je človek povolaný do víťazného boja proti zlu. Okrem toho, že fundamentalisticky veriaci hodnotia svoje životné podmienky lepšie než nefundamentalistickí kresťania, prakticky medzi nimi nie sú rozdiely s tým, čo od života dostali, nakoľko sú s ním spokojní alebo či by niečo na svojom živote menili. Náboženský fundamentalizmus vo vzťahu so záujmom o kultúrno-politické dianie v krajine V čase svojho vzniku mali predstavitelia náboženského fundamentalizmu ako antimodernistického hnutia, ktoré vystupovalo proti liberalizácii teológie, presne sformulované, čo sa im vo vtedajšom svete nepozdávalo. Výsledkom bolo napríklad už známych Päť bodov fundamentalizmu a boj proti vyučovaniu evolúcie na školách. Základným predpokladom boja je mať protivníka a keďže fundamentalisti začiatkom 20. storočia bojovali proti racionálnej modernite, nepochybne ostro sledovali jej prejavy vo vtedajšom kultúrnom, sociálnom a politickom dianí. Ako to bude s jedincami, ktorí nie sú fundamentalistami vďaka príslušnosti ku konkrétnej cirkvi, cirkevnému zboru, ale vďaka postoju k svojej viere, ktorú považujú za jedinú správnu, za záruku špeciálneho vzťahu k Bohu? Sledujú takíto fundamentalistickí jedinci dianie v súčasnom svete, napríklad v domácej či zahraničnej politike a sledujú, proti ktorým „negatívnym“ javom chcú bojovať? Alebo sa u nich prejaví tendencia nezaujímať sa o dianie vo svete, šetriť si čas a sily na štúdium Biblie, stretávanie sa so spoluveriacimi, budovať s nimi vlastnú komunitu či oázu ideálneho života odseparovanú od sekularizovaného sveta? Tieto aspekty sú zahrnuté vo výskumnej otázke, ktorá zisťuje, či úroveň náboženského fundamentalizmu bude súvisieť so záujmom o kultúrno-politické dianie v krajine. Čiastočnú odpoveď na tieto otázky môžu poskytnúť aj výsledky nasledujúcich postupov, ktorých cieľom je nájsť odpoveď na otázku, či možno preukázať vzťah medzi náboženským fundamentalizmom a záujmom, resp. nezáujmom o kultúrnopolitické dianie v našej krajine. Záujem o dianie v krajine sa zisťoval tak, že respondenti mali v časti dotazníkovej sady označiť, ako často sledujú dennú tlač (prípadne TV alebo rozhlasové správy), pričom odpovede sa mohli rôzniť od „vôbec nesledujem“, cez „sporadicky“, až po „pravidelne – 7-krát týždenne“. Ďalej sa zisťovala miera záujmu o vymenované aktivity – domáca politika, zahraničná politika, ekonomika a financie, sociálna politika, školstvo, zdravotníctvo, šport, ekológia, kultúra – a respon-

97