To, že európske štáty neboli v praxi schopné riešiť problémy na svojom kontinente bez cudzej pomoci a EBOP existuje iba de facto na papieri sa naplno prejavilo v priebehu vojny v Kosove. Poučenie z Kosova sa premietlo i do záverov zasadania Európskej rady v Helsinkách v roku1999, kde sa účastníci zhodli na nutnosti prevziať plnú zodpovednosť za prevenciu konfliktov a disponovať samostatnými operačnými schopnosťami na riadenie rozhodovacieho procesu, k vyslaniu jednotiek a vedeniu vojenských operácii tzv. Sily rýchleho nasadenia EÚ. Členské štáty sa zaviazali vyčleniť do roku 2003 50 až 60 000 vojakov schopných nasadenia do 30 dní do vzdialenosti 6 000 km od Bruselu s predpokladanou dobou nasadenia 1 rok. Ďalej to vyústilo do prijatia tzv. European Headline Goal, v ktorom sa EÚ zaväzuje urýchlene riešiť ciele k dosiahnutiu spoločných operačných spôsobilostí, ktorými sú hlavne velenie, riadenie, spravodajstvo a strategická preprava. Aj napriek tomu, že členské štáty EÚ splnili svoje záväzky a vyčlenili požadovaný počet vojakov, nebola dosiahnutá operabilita – okrem iného kvôli nedostatkom prepravných kapacít. Takto deklarované jednotky však nedosahovali potrebné kvalitatívne ukazovatele pre efektívnu realizáciu misií. Do konca roku 2001 bolo identifikovaných 55 hlavných nedostatkov v spôsobilostiach. Základný cieľ 2010 rieši praktické problémy vytvárania síl rýchlej reakcie vytvorením konceptu Bojových skupín. Tento koncept vychádza z iniciatívy ECAP (European Capability Action Plan), ktorá rieši oblasť vojenských nedostatkov v Európskej únii. Iniciatívy NATO a EU (Prague capability comitment PCC) aj ECAP, sú komplementárne, navzájom sa doplňujúce a rozvíjané vo vzájomnej spolupráci za účelom odstránenia ich potenciálnych duplicít pri rešpektovaní autonómie oboch organizácií. Cieľ ECAP je prostredníctvom rozvoja civilných a vojenských spôsobilostí poskytnúť pre EU možnosť aktívne konať za účelom predchádzať medzinárodným konfliktom a krízovým situáciám. Národné ozbrojené sily pritom zostávajú pod kontrolou svojich národných veliteľov, demokraticky zvolených orgánov v členských krajinách, a vyšším vojenským veliteľom budú vedené len po dobu trvania danej misie EÚ. V novembri 2004 sa ministri obrany EÚ dohodli na vytvorení 13 bojových skupín (BG) nasaditeľných v krátkom čase pre potreby krízového manažmentu po celom svete. Sú to vojensky efektívne, rýchlo nasaditeľné balíky síl schopné pôsobiť samostatne ako iniciačné sily väčšieho bojového zoskupenia. Jednotky budú disponovať spôsobilosťami k rýchlemu 35